Takže ako ste sa dali dohromady a kto vymyslel, že si založíte kapelu?
Laci: Ja osobne som sa k chlapcom dostal tak, že som si tak náhodne pozeral inzeráty na nete a práve tento sa mi nejako zapáčil a hlavne mala kapela fungovať v Prešove. A kto vymyslel, že sa založí kapela? Neviem chlapci to budú vedieť najlepšie.
Tomáš: Najprv som sa spoznal ja s Paťom, chvíľku sme hrávali v jednej skúšobni s 2 týpkami od ktorých sme potom odišli a hľadali kapelu. Prvé pesničky sme spravili spolu s Paťom a aktívne sme hľadali ďalších členov. Potom sa ku nám pridali Laci a tak Dalibor a od tej chvíle tvrdo makáme.
Dalibor: Ako už povedali chlapci mňa už len zavolali hrať lebo nemali bubeníka
Pato: Už to povedal Tomáš.
Ako vznikol samotný názov kapely?
Laci: Tak ja už som vstúpil do kapely s týmto názvom a nemal som proti tomu nič. Vlastne neviem prečo sa nevoláme Nič proti tomu.
Tomáš: Názov vznikol úplne náhodne, ešte keď sme nemali Laciho a ani Dalibora tak sme si chceli vymyslieť názov no napadali nás samé bludy. Raz mi posielal Paťo jeho nápady a ja som mu na to odpísal: „ale odtiaľ potiaľ…“
Dalibor: Ani vlastne neviem ten už bol keď som prišiel do kapely ale nejaký príbeh k tomu určite bol.
Pato: Tak ako Tomáš už povedal, že posielal som mu hocijaké somariny a už toho bolo dosť tak napísal že „ale odtiaľ potiaľ“ mne sa to nejako zapáčilo, tak sme Odtiaľ Potiaľ.
A ako ste sa dostali vôbec k hudbe?
Laci: Moja cesta k hudbe začala asi vtedy, keď som začal rozprávať. Osobne si to nepamätám, iba rodičia mi rozprávali, že keď som bol malý tak som spieval všetky pesničky od kapely Erasure. Spieval som veľmi vtipnou angličtinou typu „ ken džu si injor ajs“ špivaj jak čuješ. No neskôr, asi keď som mal 12 alebo 13 rokov, som chcel hrať strašne na gitare, tak som išiel na základnú umeleckú školu a o tri roky som bol prijatý na Konzervatórium v Žiline v odbore hra na gitaru. A tam som sa dostal k spevu trošku bližšie a až na vysokej škole som si poriadne dobre zaspieval (hoci som tam študoval herectvo).
Tomáš: Ja som mal veľmi rád hudbu už od mala a v 4 rokoch som so sesternicou búchal na vankúše Safri Duo a IneKafe. Potom som začal v 11 na bicie, na ktorých si sem tam rád zahrám aj teraz. Tuším niekedy v 12 som začal hrať na španielku a v 13 som mal prvú elektrickú gitaru. Raz som si od kamoša požičal basu ktorá absolútne neladila ale hrať na ňu sa mi veľmi zapáčilo tak už rok hrám na basu.
Dalibor: Moja celá rodina sú hudobníci a rodičia ma už od malička viedli k hudbe najprv ako 5 ročného ma nahlásili na klavír, na ktorý som dosť nerád chodil a keď som mal asi 9 zapáčili sa mi bicie tak som začal chodiť aj na bicie, ktoré ma veľmi chytili a ostal som už pri nich.
Pato: Keď som mal asi 3 roky, tak som dostal na narodky také maličké klávesy na ktorých som stále hrával, teda učil sa hrať. Potom asi v piatich som u kamoša počul skladbu Ráno od IneKafe a padol som z nej na zadok. Tak po čase som začal počúvať všetky piesne a bol som z tej kapely mimo, tak potom mi rodičia kúpili prvú akustickú gitaru, po nej prišla elektrika a už to šlo.
Zverejnili ste už 3 songy, čaká vás nahrávanie albumu. Na čo sa môžeme tešiť?
Laci: Tak na čo by ste sa mohli tešiť okrem albumu? No predsa na nás a najbližšie koncerty. Veď aj keď na albume sa to môže zdať, že je to veľmi dobré, nič sa nevyrovná dobrému koncertu. ( Iba žeby hej)
Tomáš: Jasné zverejnili sme tri single a koncom apríla ideme nahrať náš debutový album, ktorý by mal vyjsť už v máji. Zatiaľ prezradím len to, že bude obsahovať 14 stôp, takže máte sa na čo tešiť!!!
Dalibor: Tak určite sa môžete tešiť na nové veci, ktoré sme nahrali v poslednej dobe a ktoré budú na novom albume ale v prvom rade na letné koncerty na ktorých ako vždy pôjdem na 110 percent a budeme sa snažiť vytvoriť pre našich fanúšikov skvelú punkovú atmosféru.
Pato: Áno, 3 skladby sú vonku. Koncom apríla sa zavrieme do štúdia a pôjde sa nahrávať. Určite sa môžete tešiť na nadupané skladby, ktoré bude album obsahovať a na veľa koncertov.
Na to, že máte len 3 pesničky, na koncertoch máte pomerne bohatý playlist. Čo teda hrávate?
Laci: Snažíme sa hrať vo väčšine iba vlastnú tvorbu, ale keď nám to časovo nevychádza, tak tam šupneme nejaký ten cover-ík. A aby som to poupravil, máme nahraté iba 3 songy, ale v skutočnosti ich máme trošku viac, no nikomu to nevravte.
Tomáš: Najradšej hrávame vlastné veci, ktorých už máme celkom dosť. Niektoré sme už stihli aj vyhodiť a nahradiť novými, ktoré majú v sebe viac energie. Sem tam zvykneme hodiť na koncerte aj nejaký cover, ale snažíme sa tomu vyhýbať.
Dalibor: Máme oveľa viac len momentálne sú nahraté len tri a ako už povedali chlapci.
Pato: Tak určite sa snažíme hrávať vlastnú tvorbu a dostať naše piesne ľuďom do hláv.
Aký je váš zatiaľ najkrajší koncertový zážitok?
Laci: Len tak stručne teraz poviem, že najkrajšie bolo keď nám ľudia na koncertoch skáču a bavia sa. Skromne povedané, skákali nám stále. A počítam aj keď tam bol len jeden.
Tomáš: Fuuu.. Ťažko povedať, keďže ja sa teším na všetky koncerty rovnako… No veľmi sa mi páčil benefičný koncert Opri sa o mňa, kde sme si zahrali so zvučnými menami ako Heľenine oči alebo Noc a deň.
Dalibor: Pre mňa je každý koncert stále zážitok, hlavne keď sa ľudia bavia lebo preto to celé robíme.
Pato: U mňa tiež koncert na jednom pódiu s Heleninými očami, a keď sme hrali v Humennom s Fishing Strip a Koblížci. To bola proste punkovica…
S ktorými kapelami by ste si chceli zahrať? Prípadne s kým ste sa už stretli na jednom pódiu?
Laci: Tak na pódiu sme si zahrali a to sa pochválim napr. s Heleninými očami a týmto ich pozdravujem. Je to banda riadnych expertov.
Pato: Ja osobne by som si chcel zahrať s kapelami na ktorých som vyrastal a to sú IneKafe, Horkýže Slíže a mladé kapelky Zoči Voči a The Paranoid. Je ich ešte dosť ale to by som písal veľa riadkov.
Kto vám píše texty?
Laci: Všetci z kapely to budú vravieť, tak im nechám priestor. ( ja ani poriadne neviem )
Tomáš: Texty máme od rôznych ľudí, viem že jeden napísal Paťo, niektoré Peťo Belko a pár som ich písal aj ja.
Pato: Tak jeden som spravil ja, pár ich napísal Tomáš a pár Peťo Belko.
Keďže ste ešte mladí chalani, čo by ste chceli v budúcnosti dosiahnuť?
Laci: Tak určite by som si chcel v budúcnosti zahrať na obrovskom najsamväčšom pódiu a pred velikánskym publikom.
Tomáš: V prvom rade musíme naďalej makať, tešíme sa na náš prvý album, ktorý nebude ani zďaleka posledný.
Dalibor: Hlavne chceme pokračovať v tvorení, koncertovaní a to, čo bude, to už sa uvidí, ale samozrejme že sen je nemať to len ako záľubu popri niečom inom ale možnosť sa tomu venovať naplno, inak povedané živiť sa tým
Pato: Tak pecka by bola vystúpiť na strašne veľkom pódiu pred strašne veľa ľuďmi.
Aký máte názor na slovenskú scénu a na akých kapelách ste vyrastali?
Laci: Ja som vyrastal na hudbe ako IneKafe, Horkýže slíže, ešte aj Depeche mode, bolo toho dosť čo som počúval a aj počúvam doteraz.
Tomáš: Tak v poslednej dobe sa stáva umenie „rozprávať“ do hudby a to ja osobne za umenie nepokladám… Už ani nepamätám kedy som počul z rádia hrať IneKafe, na ktorom som vyrastal a počúvam ich dodnes.
Pato: Hmm…dnešná slovenská scéna je bohatá máme skvelé slovenské kapely lenže sú málo hrané v našich rádiach čo je veľká škoda.
Nepamätám si kedy naposledy išel Green Day, IneKafe alebo niečo z mladej tvorby.
Všetko podstatné sme zrejme prebrali.. tak na záver zanechajte nejaký odkaz pre fanúšikov?
Laci: Nó, hmm, https://www.facebook.com/odtialpotial.2013 . toto je dobrý odkaz. Peace
Tomáš: Vážime si vás… dokopy už vážite celkom dosť tak diki a len tak ďalej 😉
Dalibor: Podporujte mladé slovenské kapely a počúvajte dobrú kvalitnú hudbu.
Pato: Počúvajte dobrú hudbu a nenechajte sa opantať dobou. See ya
