Tak na začiatok. Ako by si nám predstavil vašu kapelu?
Miňo – Sme pätica úplne odlišných ľudí, ktorých spája láska k hudbe, k novým zážitkom a hlavne sa nám už nechcelo hudbu len počúvať, ale donútila nás, aby sme ju aj hrali.
Sme naštastie ešte mladí tak vládzeme koncertovať v plnom nasadení a snažíme sa o šírenie našej hudby ako sa len dá a chceme ňou spestriť život komukoľvek hoc aj na 5 minút, len aby bol tento svet o niečo krajší.
Ako vznikol váš názov kapely?
Ďury – Čo sa názvu týka, je to v podstate jednoduché. Keď sme začínali a mali sme hotové dve – tri veci, kamaráti, hudobníci a ľudia v našom okolí sa pýtali: „no a aký štýl to vlastne hráte?“. No a keďže nik z nás presne nevedel, čo to vlastne hráme, či hardcore, metalcore, post hardcore alebo inú „škatuľku“, vyhýbavo sme odpovedali: „hmm.. ťažko povedať..“. Neskôr, keď sme vymýšľali názov, prišlo nám to fajn, tak sme sa nazvali „Hard To Say“.
Ako ste sa vy dostali k hudbe? Čo vás dotiahlo k tomu založiť kapelu?
Ja osobne? Všetci sme asi mali inú cestu, ktorá nás priviedla k hudbe. Asi nás to proste bavilo, mať v ušiach mp3-ku, ísť na koncert, alebo klasické „počul som super pesničku a chcem to vedieť zahrať..“. O kapele sme začali rozmýšľať niekde okolo roku 2009, kedy v BB výrazne upadla HC scéna, ľudia striedali kapely a nik poriadne ani nehrával. Ryha sa rozpadla, Birthmark hrával málo a pomaly tiež končil, Madcult bol zo Zvolena (haha) atď. Dalo by sa menovať ďalej ako to tu vyzeralo. Proste sme sa stretli s vtedajším spevákom na jednej akcií, slovo dalo slovo, pribrali sme bubeníka idúceho náhodou okolo (naozaj), oslovili gitaristu a začali niečo tvoriť.. Nič neobyčajné za tým nebolo.
Momentálne pracujete na nových veciach alebo ako to vypadá? Vydáte nejaké CD ?
Ďury – Momentálne sme menili bubeníka, takže máme trošku sklz, čo sa nového materiálu týka. Máme hotové asi 3-4 nové veci a do konca roka chceme napisať aspon 10 vecí a vrátiť sa po viac ako roku do štúdia. Čiže nový album možno očakávať začiatkom nového roka. Ešte predtým však máme zopár prekvapení, ktoré by som nerád prezradil.
Ak sa nemýlim, máte všetky pesničky v angličtine, prečo práve angličtina a nie váš rodný jazyk?
Miňo – Slovenčina je síce pekný ľubozvučný jazyk, ale pre výraz našej hudby sa omnoho viac hodí angličtina, preto sme nad slovenčinou ani nerozmýšlali. Mne samému slovenčina v hardcore príde skor ako zlý vtip, lebo to proste neznie tak ako si predstavujem a čo od našich skladieb chcem. Kedže screamujem tak slovenčina v spojení so scremom znie skôr ako nejaká paródia na satana a nie ako poriadna hudba.
Chystáte aj nejaké klipy?
Ďury – Áno, toto je dosť opakovaná otázka, takže poviem to, čo vravíme každému. Niečo sa chystá, chce to trošku času aby to stálo za to.
Čo sa týka koncertovania..leto je v plnom prúde! Chystáte sa aj vy niekam vystupovať prípadne zájsť si len ako fanúšik dobrej hudby niekam na festival?
Miňo – Mladé kapely majú cez leto problém s hraním pretože cez leto do klubov nikto nechodí, pretože každý je buď na dovolenke či chate alebo radšej zájde na poriadny festival kde uvidí veľké kapely. Chvíľu to trvá kým sa mladá kapela objaví na nejakom festivalovom pódiu. Inak povedané len skúsené a dobré kapely patria na festivaly. Toto leto však vyzerá nádejnešie, lebo zachvíľu končí súťaž o tom kto si zahrá na Wlesefeste a sami ľudia si nás žiadajú svojim veľkým počtom lajkov, tak hádam už prelomíme tú festivalovú bariéru a dostaneme priestor pre ďalší vývin našej bandy a hádam aj ďalšie festy.
Metalcore/hardcore mňa až tak nepriťahuje, no vaše skladby som si rada vypočula a naozaj ma bavili. Čo vás najviac na tomto štýle baví?
Miňo – Tak táto otázka sadla 🙂 Predtým než ma chalani zavolali do kapely tiež ma tento žáner až tak nepriťahoval. Vtedy som si však povedal, že sú mi to vlasne dobrí kamoši, s ktorými bude určite sranda tak túto šancu nepremrhám a idem do toho. Od toho dňa si ma metalcore získal svojou dravosťou a brutálnymi breakdownami v obale zvučných melódií. Metalcore však nieje len o muzike, ale aj o ľudoch, ktorých vďaka nemu stretávame a ktorým našu muziku hráme a cez koncerty nás opája obrovské blaho keď sa ľudia bavia spolu s nami na našej hudbe a celý klub je hore nohami.
Myslíte si, že je dostatok mladých kapiel na Slovensku tohto štýlu? Alebo by ste ich chceli viac, prípadne aby ľudia venovali väčšiu pozornosť týmto kapelkám?
Ďury – Teraz si pohnevám asi polovicu scény haha.. Či je ich dosť? Stačí ísť na bandzone, zadať do filtra „hardcore“ a vyhodí ti to pekné číslo. Druhou a podstatnejšou stránkou však je kvalita kapiel, ich snaha, koncerty, napredovanie a aktivita. Poznáme sa s veľa kapelami, ktoré hrajú len aby si mohli povedať „hrám v kapele“, alebo aby mohli „vyzerať dobre“. Parkway drive tričko, kockovaná košeľa, šiltovka a kérka na nohe a ide sa. Potom sú tu kapely, ktoré hrávajú 2 koncertý ročne a živia svoju činnosť zašlým úspechom, pričom odsudzujú akýkoľvek iný štýl než ten ich. Na Slovensku je ľudí dostatok, no reálnych kapiel s názorom, snahou, aktivitou málo. Samozrejme, že by sme ich tu chceli viac. Viac konkurencie = vačšia kvalita! Ľudia tomu pozornosť venujú, no asi nie je celkom „cool“, keď kvalitná kapela spraví koncert kde si pýta ledva 3€ a gro mladých si povie, že „to je veľa“. Napriek tomu si myslím, že to tu začalo znova trošku rásť a určite takéto štýly mladých oslovujú, len to treba trošku podporiť a bude to super. (PS. Naschvál som kapely ani ľudí nemenoval, tak to môže znieť obšírne.)
Čo by ste odkázali všetkým svojim fanúšikom a fanúšikom dobrej hudby?
Samozrejme ich pozdravujeme a zaroveň im ďakujeme za ich priazeň. Nie je nič krajšie ako ten pocit, ktorí zažívame, keď stojíme na pódiu pred vami. Podporujte hudbu, podporujte kapely, chodievajte na koncerty a v neposlednom rade sa zabávajte ako to len ide. HtS