Ani neviem ako a už začal hrať druhý song s názvom Retrace. Štýlom mi veľmi pripomínajú skvelú slovenskú kapelu Retarded Fish, u ktorej sa taktiež strieda jedno tempo s druhým, čo je pre moje uši niečo úžasné. Možno aj práve preto im RF pokrstili tento album. Asi majú tieto kapely k sebe veľmi blízko. Stepaside má vcelku slušnú skupinu fanúšikov a skladby ako Back To nowhere,Untitled a Tribute sú určite medzi nimi obľúbené. Riadny nášup
Šiestou skladbou na albume je Self-surrender , ktorá sa dočkala klipu ako prvá u tejto kapely. Vo videu sa nachádzajú len čisto zábery z hrania kapely, čiže v jednoduchosti je krása. Pomaly ale isto sa dostávame do druhej polovičky albumu. Veľmi ma baví u tejto kapely spev spoločne s gitarou, také pomalšie tempo..Pri zatvorených očiach sa to naozaj príjemne počúva. Čo ma možno trošku mrzí je, že kapela spieva po anglicky. Mne to trošku vadí, keďže som dosť veľkou fanúšičkou hlavne kapiel, ktoré spievajú vo svojom rodnom jazyku a lepšie sa mi počúvajú skladby, keď sú písané v slovenčine prípadne ešte v češtine. Tým pádom sa mi lepšie texty pamätajú..ale nič proti angličine. Čo sa týka hudobnej stránky, myslím si, že kapela ja na tom veľmi dobre a sú to už skúsení hudobníci. U tejto kapely sa dlhších skladieb nájde skutočne dosť. Ak je pesnička zle nakomponovaná, nudná tak ma nebaví ani minútu a málokedy dokážem vydržať jeden song počúvať viac ako 4 minúty. To ma naozaj musí baviť a práve Shooting Stars behind the Clouds je z tých, ktoré ma ani po 4 minútach neprestali. Break, z tejto pesničky cítim, že by mohla byť veľkým hitom. Kratšia no o to zaujímavejšia pesnička. Na toto si viem predstaviť pekný bordel na koncerte tak isto ako aj na ďalších v zozname ako napríklad Bleeding in and out a Inhale the Sky. Ani neviem ako rýchlo a už som pri dvanástom songu – Cover your eyes and wait..Po niektorých skladbách som bola milo prekvapená, ako znejú no táto ma dostala asi najviac. Aj pri zhliadnutí na bandzone či youtube kapely, vyzerá to tak, že toto je jedna z najlepších akú chalani zložili. Na záver CD sa nachádza skladba Lost, ktorá len potvrdila veľkú vyrovnanosť CDčka a naozaj poriadny nášup od kapely Stepaside, ktorá sa určite nemusí za nič hanbiť. Až na tých pár vecí, čo sa mne nepáči je CD s názvom The Point of Expression výborné! Kapele len prajem, aby naďalej pokračovali v takejto výbornej práci a verím, že to dotiahnu ďaleko!
