Na začiatok by bolo vhodné napísať niečo o vašej histórii. Ako a kedy ste sa dali dokopy?
Whitney: Začali sme v roku 1998, prvý koncert sa konal 4.4.1999 pod terajším názvom. Boli sme vtedy všetci rovesníci, susedia. V súčasnej zostave hráme spolu od minulého roka, a už ani z ďaleka nie sme rovesníci. Z pôvodnej zostavy som zostal len ja a ostatní sa pridali, pretože hráme parádnu muziku.
A ako ste sa dostali k hudbe samotnej? Kto alebo čo vás k tomu priviedlo?
Pepe: V 15stich som na sebe spozoroval určité zmeny, prestala ma zaujímať mainstreamova muzika, imponovala mi gitara. Tak som si od spolužiačky požičal starú gitaru s dvoma strunami a začal som hrať na nervy okoliu a asi po roku to začalo dávať zmysel.
Whitney: Ja v tom istom veku a namotal som sa od staršieho brata, ktorý už na gitaru hral.
Aké skladby ste sa vtedy naučili ako prvé? Čo vás teda ovplyvňovalo pri vašom muzikantskom raste?
Pepe: Moja prvá skladba na dvoch strunách Nirvana – Come As You Are.
Whitney: U mňa to bol „skinheadskej stát“ od Orlíku FGAG. Ale čochvíľa som spoznal NOFX a uberanie v hudbe nabralo jasný smer. Odvtedy ma nenapadlo hrať nič iné len punkrock.
NOFX je výborná kapela. Nechali ste sa ňou inšpirovať aj pri vašich skladbách na Prelomovom albume?
Whitney: Čo to tam nepočuť?:) Samozrejme NOFX je najväčšia inšpirácia v našej tvorbe. Ja ich počúvam už 18 rokov a stále ma neprestali baviť.
Práveže ja ich tam cítim dosť. Len pre niektorých, ktorí kapelu nepoznajú to nemusí byť jasné. Prelomový album je váš prvý album ak sa nemýlim. Predtým ste songy dávali von len cez EP alebo ako to bolo?
Whitney: Presne tak, debutový album bol nahratý len minulý rok v decembri. Predtým sme nahrali 6-pesničkové demo v roku 2004. Medzitým sme nenahrávali, viac menej kvôli personálnym zmenám v kapele. Teraz sa to ustálilo a rozhodli sme sa konečne vyjsť von zo skúšobne. Hudba nás baví a koncerty nevynímajúc.
Aké boli teda ohlasy na CD?
Whitney: Zatiaľ je ťažko hodnotiť, pretože robíme promo až teraz a skoro nikto o tom ešte nevie. Ale na našom českom krste si z 28 platiacich ľudí kúpilo Cd 8 🙂 . Ohlasy od blízkeho okolia sú pozitívne. Budeme zvedaví na ďalšie reakcie, na všetky.
Keď sme už pri tých koncertoch. Ako vyzerajú tie vaše čo sa týka početnosti a tej vekovej kategórie? Chodia na vás len rovesníci alebo tam občas vydávate aj dnešnú mládež, ktorá tak povediac hýbe dnešným hudobným svetom?
Whitney: Našich rovesníkov veľa na koncert nechodí, ale rovesníci ďalších dvoch členov samozrejme zastúpení sú. Väčšinou vidno mladých ľudí, starší sú veľmi leniví a sedia doma. Ale my sa pri mladších cítime výborne, pretože sme ešte nedospeli.
Cítite sa teda občas ešte ako teenegeri?
Pepe: No po včerajšku ako starec. A Whitney je stále decko.
A kde vás najbližšie môžeme vidieť? Začala sa v podstate festivalová sezóna, uvidíme vás teda aj na niečom podobnom? Alebo dávate prednosť klubom?
Whitney: My si nemôžeme moc vyberať. Naplánované sú zatiaľ dve väčšie akcie, 6.6 hráme v Havlíčkom Brode na narodeninách nášho vydaveteľa CECEK records, kde to bude klubové za účasti ôsmich kapiel – my ako jediný zástupca Slovenska a o mesiac na to budeme na domácej pôde na dvojdňovom open air ROCK STAGE v Bytči. Inak radi si zahráme hocikde. Samozrejme za pivo a klobásku, ktorú aj tak vymeníme za ďalšie pivo.
Keď prejdeme trošku do vášho súkromného života. Určite máte každý svoju rodinu a prácu. Je ťažšie venovať sa všetkému a skĺbiť to nejak dokopy?
Pepe: Je to ťažké hlavne teraz pre našich mladých, obom sa im narodili deti, takže je to moc čerstvé a ťahať ich skúšať je niekedy náročné. Ja mám už tieto rodičovské začiatky za sebou. Čo sa týka práce tam je najväčší problém Whitney, vysoko postavený inžinier má obmedzené „časové prostriedky“.
Skúste porovnať trošku scénu terajšiu a tú keď ste boli vy mladí. Ako sa podľa vás zmenila?
Whitney: Keď sme boli my mladí, bolo koncertov podstatne menej a festivaly len začínali. Takže sme sa všetci tešili na kapelu a kluby mali lepšiu návštevnosť (teda kulturáky, klubov bolo tiež pomenej). Propagácia kapiel bola tiež viac menej na odporúčaní známeho, takže dostať sa ku mladým kapelám bolo ťažšie. Dobrá nahrávka bola tiež záležitosť väčšieho množstva peňazí ako teraz. Ale je mi ťažko hodnotiť, keďže sme z malého mesta, v Bratislave to bolo určite iné.
A na aké kapely ste sa teda chodili vy vyblázniť?
Pepe: Popravde ja som moc na koncerty v našom okolí v tej dobe nechodil , no užil som si koncert Nicka Cavea and The Bad Seeds a The Cure v Prahe.
Whitney: Na kapely, ktoré som chcel ja vidieť boli najbližšie vo Viedni alebo v Prahe, kam som sa v mladom veku nedostal, ale chodieval som často na lokálne kapely ako: Slobodná Európa, Davová Psychóza, Zóna A – vlastne to boli bratislavské. Ale navštevoval som aj iné zamerania ako Mňága a Ždorp, Dementor a také parádne vychytávky.
Posledná otázočka pre vás. Myslíte si, že sa dá v dnešnom svete s hudbou na Slovensku uživiť?
Whitney: Dá, šak kukni na Kullyho.:D
To je iná kategória no:) Tak na záver, čo by ste odkázali svojim fanúšikom a čitateľom portálu rockmag.cz?
Whitney a Pepe: FODM (Fuck Off Depeche Mode) ..
Ak ste vydržali do konca prečítať tento rozhovor a ste zvedavý na môj názor na CD, môžete sa už teraz tešiť na recenziu práve tohto albumu. Čoskoro!