Po úvodnom Intre, ktoré je pomalé a temné som si stále neurobila mienku o tom, čo by mohlo ďalej pokračovať. No po prečítaní názvu ďalšej skladby na obale Hviezdny prach mi začína dávať trošku zmysel aj obal. Skladba energická, rýchlejšie tóny, skvelé gitarové riffy a celkom aj pekný hlas speváka. Začína sa to veľmi dobre. Kain a Orfeus sú ďalšie nasledujúce skladby. Kain začína taktiež celkom temne, stále mám zmiešané pocity z tejto kapely, samozrejme v lepšom. Spevákov hlas mi pripomína nejakú známejšiu osobnosť, no neviem si spomenúť..Pieseň sa dostáva pomaly ale isto do tempa a keď príde k fráze „krv je viac než voda“, začínam si uvedomovať, že tieto texty sú trošku iné ako som doteraz počula u iných kapiel. Ale veľké plus. Potrebovala som zmenu, chcela som už kapelu, ktorá nebude spievať o láske, sklamaní zo života a podobne. Toto je ono! Skladba Orfeus pokračuje v podobnom štýle ako Kain. Po vydarených prvých skladbách idem ďalej..Rozmýšľam, čím ma ešte kapela prekvapí. Opäť sa moje oči zahľadeli na zadnú stranu albumu keď sa mi zastavia na názve Oranžová schizofrénia a už pri prvých slovách mi zase dáva zmysel spojenie textov a obalu CD – „Oranžové mračná kreslia na oblohe kruh“, hovorí za všetko. A čím ďalej tým viac, sa mi páči v tomto prevedení aj spevákov hlas, typický rockerský. Aj keď väčšinou spieva pomalšie, rozumieť je každé jedno slovo a sem tam mi behajú zimomriavky po tele. Rovnováha v slnovrate a Každodenná tiesňava ma dostávajú do polovice albumu. Prvá menovaná je celkom pekné oživenie na albume, keďže je to možno trošku niečo iné ako tie prvé skladby. Aspoň mne to tak príde. Ale tu musím vyzdvihnúť refrén, ktorý je namakaný či už gitarami alebo spevom! Druhá menovaná začína rýchlejšie a dostávam chuť ísť na ich koncert. „Počúvaj pár tónov čo hrám, pochopíš viac než si chcel“, aj takýto text nájdeme v piesni Väzeň doby, ktorý po pomalšom úvode sa dostáva opäť do rytmického tempa. Minerva, Dynamo a Manifest sú skladby, ktoré majú zaujímavé názvy a ani neviem čo by som tu vytkla. Chalani si určite dávali záležať na každej jednej a ja neviem napísať nič zlé. Texty s myšlienkami, hudba, ktorá má energiu a rozprúdi krv v žilách. Dostávame sa k posledným dvom songom na albume. Farba z kozmu začína neviem ako by som to napísala typicko freebird-ovsky. Pomalšie tempo strieda rýchlejšie, skvelé gitary a keď sa pridá hlas nedá sa čo vytýkať týmto chlapcom. Posledný song Katarzia je o niečo pomalší ako tie predtým. Ale pri zavretých očiach sa to veľmi pekne počúva. Také uvoľnenie, načerpanie nových myšlienok. A keď sa tóny dostanú k myšlienke „že aj slabší medzi nami majú právo žiť“, som v úplnej eufórii. Hudobne ako na celom albume opäť precítene a týmto smerom sa k nim nič zlé nedá napísať.
Tak a máme tu záver. Čo napísať? Po dlhej dobe sa ku mne dostalo CD, u ktorého som pochopila význam obalu a i názov. Vyzretí muzikanti, skvele hudobne spracované a ja nenachádzam žiadnu ani čo i len malú chybičku. Chyba bola to, že som doteraz o tejto kapelke nepočula. Ale po tomto si ich určite začnem aktívnejšie púšťať a ako náhle budem mať šancu ísť na ich koncert, nebudem váhať!
A mimochodom, ak niekomu z vás taktiež spevákov hlas niekoho pripomína budem rada ak napíšete koho.