Písal sa rok 1995. Chalan menom Vratko Rohoň mal túžbu založiť si vlastnú kapelu. Keď bol menší, mama mu hudbu zakazovala. V 13tich začal vnímať muziku ako takú. V hudbe ho podporoval najmä jeho starý otec, ktorý mu kúpil prvú gitaru. Začiatky boli ako u každého muzikanta – garáž, rozladené gitary a problém nájsť zodpovedných muzikantov.
Veľký zlom prišiel práve v roku 1995, keď sa stretol s Majom Chromým a spoločne založili práve kapelu IneKafe. Neskôr sa k nim pridali Noro Komanda – bicie a basu chytil Rišo Barger. Už v tom roku vznikali prvé skladby a demo na magnetofón. O rok neskôr sa zostava menila. Za bicie si sadol Jozef Praženec a basu si zobral do rúk jeho brat Wayo a s výmenou prišlo aj prvé demo „Kachny“. O rok na to sa chalani pokúšali presadiť nielen na SR ale aj v Čechách. Nastala ďalšia zmena, keď si spev zobral na starosť Cibi. Na Slovensku boli v tej dobe už dosť známi, no na prvý koncert v Prahe na nich prišlo len 7 ľudí, V tom roku 1997 vzniklo aj druhé demo „Situácia“.
Vratko sa v roku 1998 rozhodol založiť vlastné vydavateľstvo – Shotgun records, pod ktorým vznikol prvý oficiálny album „Vitaj“ s veľmi úspešným singlom 090X, ktorý sa dostal do rádií.
Rok 1999 sa dá zaradiť medzi veľmi úspešný. Aj keď Cibi odišiel, kapela sa dostala pod Universal music a na ich konto pribudol druhý album – „Čumil“. Bol tak úspešný, že dostal zlatú platňu za predaj. To nebolo všetko. Kapela vyhrala v ankete Slávik kategóriu Objav roka!
V roku 2000 opustili kapelu bratia Dodo a Wayo a zostava dostala iný rozmer. Na basu sa uchytil Forus, bicie prevzal Dano a gitaru Tibor. Kapela prešla opäť zmenou keď prešla pod Forza music a konečne mala kapela aj svojho manažéra. Vznikol tretí album „Je tu niekto?“, ktorý si za predaj vyslúžil platinovú platňu. IneKafe opäť bodovali v ankete Slávik, tento krát sa stali Skokanom roka. Oficiálne spustili aj svoju webovú stránku a koncertovali na Slovensku, v Čechách a na Ukrajine. „Príbeh“ je názov v poradí štvrtého albumu kapely, ktorý vznikol v roku 2001. Ten si opäť získal srdcia fanúšikov a preto dostali ďalšiu platňu, opäť platinovú za predaj. Kapela sa o niečo vyššie posunula, fanúšikov pribúdalo a vďaka tomu sa umiestnili v súťaži Slávik na 3.mieste. No kapelu opustil Tibor. Rok 2002 sa niesol v koncertovaní po Slovensku a Čechách. Prebehla aj reedícia demáčov „Situácia a Kachny“. V roku 2003 prišiel do kapely bubeník Ján Rozbora, s ktorým nahrali piaty album „Bez udania dôvodu“, ktorý taktiež bodoval a vyslúžil si platinové ocenenie za predaj. Kapela sa prvý krát dostala aj za hranice Poľska a USA. Už vtedy to bol veľký úspech pre slovenskú kapelu. Napriek slovenským textom si získavali srdcia fanúšikov aj v zahraničí. Roky 2004 a 2005 sa niesli opäť len v koncertovaní po SR,ČR. Bohužiaľ, v roku 2006 ale kapela ukončila svoje pôsobenie. E-mailové schránky boli denne bombardované s prosbou o návrat na scénu. Po 2 a pol rokoch sa Vratko stretol so svojím kamarátom, ktorý ho prehovoril na jeden rozlúčkový koncert s tým, že im nájde sponzora a bude to open air. Na koncert prišlo 5 000 ľudí! Koncert odohrali v zostave Vratko, Forus, Dodo a Wayo.
Keďže to celé bolo zorganizované narýchlo a veľa ľudí o koncerte nevedelo, chalani sa rozhodli pre ešte jeden rozlúčkový koncert, tentokrát v Prahe. Pýtate sa prečo sa slovenská kapela rozhodla odohrať svoj rozlúčkový koncert v Prahe? Odpoveď je jednoduchá. Kapela IneKafe sa totiž už od jej vzniku považuje za československú kapelu a má tu mnoho fanúšikov. Koncert bol ohlásený 3 mesiace dopredu a chalani taktiež avizovali, že z tohto koncertu vyjde prvé live DVD. Po enormnom záujme o vstupenky sa stalo to, čo nikto nečakal. VYPREDANÉ! A záujem o lístky bol stále obrovský, preto sa koncert nakoniec presunul do väčšej haly. Potom sa rozhodli pre návrat. V 2010 kapela oslavovala 15 rokov existencie kapely. Po nekonečnom bombardovaní kapely od fanúšikov sa rozhodli pre návrat na scénu v zostave Vratko, Dodo, Forus a Wayo. Zostavili si model fungovania a odohrali 3 plánované koncerty v rámci 15-teho výročia založenia kapely. V máji vydali aj Best of.
Rok 2011! Najväčšia a najúspešnejšia CS klubová tour v histórii kapely. Koncerty vypredané za pár hodín. Kapelu v marci opustil Wayo a na jeho miesto sa dostal Hulo. V septembri prešli znovu pod Universal music a o dva mesiace neskôr vyšlo dlho očakávané CD s názvom „Právo na šťastie“, pokrstené nad Vysokými Tatrami na palube lietadla Boeing 737 pilotované samotným lídrom kapely – Vratkom. Jedinečnú možnosť zúčastniť sa tohto výnimočného letu dostalo 72 novinárov a taktiež 72 fanúšikov. V roku 2012 išla kapela tour práve k novému CD. Po roku tak opäť vypredané tour po Slovensku a Česku. V lete odohrali letné tour „Toto leto 2012“ po festivaloch a na jeseň zahrali v kluboch, kde nehrali aj viac ako 10 rokov! V roku 2013 kapela koncertovala, zahrala si v Londýne, Manchestri či za hranicami Poľska. V roku 2014 v kapele skončil Forus po 13tich rokoch. Momentálne kapela pokračuje v trojici. Vratko spev a gitara, Dodo bicie a Hulo basa.
No a čím je táto kapela výnimočná? V roku 2010 vyhrali v Musiq one všetky kategórie, v ktorých boli nominovaní aj napriek tomu, že „neexistovali“ a rádia ich nehrávali. Ľudia, ktorí počúvali pesničku „Ráno“, keď mali 10, lebo sa im páčila melódia a Forus s červenými vlasmi, Vratko s modrými a Tibor so žltými, tak dnes začínajú dochádzať na tie texty. Podľa mňa je skvelé keď kapelu, ktorá funguje už 19 rokov počúvajú tridsiatnici a aj teenegeri.
V dnešnej dobe možno netreba IneKafe až tak predstavovať. Kapela ovplyvnila tisíce ľudí, ukázala sa fanúšikom v rôznych štátoch a ovplyvnila všetky generácie. Dôkazom ich úspešnosti sú aj tisíce fanúšikov na sociálnej sieti FB, či vypredané turné a predaných viac ako 90 000 albumov.
