Mestom sa šírila hudba rôznych žánrov od klasického jazzu, cez bluegraz, či ten najtvrdší death metal, pop rock, alebo gospel v rockovom šate, priestor tiež dostalo prevedenie tvrdých pesničiek do akustickej podoby.
Asi najväčšou hviezdou festivalu bol jazzový interpret Eric Marienthal, pochádzajúci z Ameriky, ktorý sem prišiel z bratislavských jazzových dní, takže diváci a fanúšikovia smooth jazzového štýlu tak mohli oceniť jeho široký repertoár s vysokým umeleckým zážitkom a prísť si tak ako sa hovorí na svoje.
Koncerty sa realizovali v rôznych častiach mesta, od dolnej brány, cez dominikánske námestie, až po druhý koniec mesta. Ľudia sa prechádzali a pristavovali sa pri jednotlivých pódiách, každý si mohol vybrať, čo sa mu páči.
Zahrajú všetko, aj dychovku
Ja som sa pristavila pri dolnej bráne, kde už začala hrať deväťčlenná kapela hugo čáves orchestra z Bratislavy, ktorá ma veľmi prekvapila svojou všestrannosťou a obrovskou muzikálnosťou.
Výborný jazzfunk s dychovými sekciami, lesným rohom, saxofónom, husľami, gitarou, či inými nástrojmi zachvátilo celé publikum. Vo svojom interpretačnom umení používajú prvky, regge, etnohudby, či balkánsky vplyv.
Pesničku Bambuľka leader Križo venoval tancujúcim deťom pri pódium a ako povedal, hrajú pre všetkých aj pre homosexuálov, akurát pre koho nehrajú sú politici, ale ináč hrajú pre všetkých ľudí dobrej vôle bez ohľadu na vek, rasu, či pohlavie.
Pesnička Bajkalská už mala úplne iný charakter bola to rýchla polka dvadsiatych
Rokov s ruským nádychom
Po skončení vystúpenia som zašla za leadrom, zabávačom, hráčom na lesnom rohu Križom, ktorý mi s úsmevom na tvári odpovedal na niekoľko otázok:
Môžete mi povedať niečo z vašej histórie?
„Fungujeme asi dva-tri roky, je nás osem alebo deväť, závisí od toho, či pôjde bubeník, máme rôzne dychové nástroje, gitaru, basu, hráme po celom Slovensku, niekedy aj v zahraničí.“
Ako by ste charakterizovali váš hudobný štýl? Kam by ste ho zaradili? Mám pocit, že zahráte všetko ja som tam počula aj punk-metal.
„Väčšinou hráme vlastnú tvorbu. Miešame rôzne vplyvy Balkán, regge, vieme zahrať všeličo, aj dychovku zahráme. Čo sa týka štýlu, nechceme sa škatuľkovať, je to také voľné, hráme, čo nás napadne, spontánne veci sú najlepšie.“
Máte nejaké hudobné vzory? Ak áno, aké?
„Keďže nás je v kapele osem alebo deväť, každý máme svoj hudobný vzor, to by som tu bol do rána, keby som hovoril všetky hudobné vzory nás všetkých. Ale medzi moje vzory patrí skupina Queen alebo Elvis Presley, proste stará klasika, mne je to úplne jedno. Čo sa týka ostatných určite majú radi Jacksona, z každého rožku trošku. Všetko, čo je dobré sa počúva, keď to má melódiu.
Máte hudobné vzdelanie?
„Niektorí majú vysokú školu, iní konzervatórium, ale niektorí ani to, napriek tomu nás to spája k takýmto krásnym výkonom ako tu v Košiciach.
Ste inštrumentálna skupina alebo máte aj speváka?
„Občas aj spievame, keď ostaneme dlhšie na skúške a keď si dáme vínko, ale plánujeme aj spev na koncertoch, len to trošku treba prepracovať.“
Akú kategóriu fanúšikov máte?
„Neriešime. Hráme pre deti, dedkov, babky, pre strednú generáciu, nám nerobí problém hrať pre každého, komu sa naša hudba aspoň trochu páči, my to neselektujeme.“
Ako sa vám páčia Košice?
„Počasie vyšlo, ľudia boli perfektní, ikeď trošku menej tancovali, ale to pripisujem tomu, že tu nie sú stánky s alkoholom, takže tak sedeli, ale bolo to super. Sme veľmi spokojní. Raz sme tu už hrali, no bola jeseň a bola trošku zima, ale nálada bola perfektná.“
The doors, Europe alebo Janda?
Ako druhá skupina sa predstavila banskobystrická kapela sto múch, ktorá nám ponúkla rozmanitý program, čo sa textov aj hudby týka. Alternatíva s jazzfunkovou podobou, gitarami, klávesovými nástrojmi s hamondovým zvukom.
Pri pesničke Mucha som mala pocit akoby basová gitara napodobňovala muchu. V pesničkách sa striedali úryvky z rôznych ukážok ako Europe – The final condown, či dalibor Janda – Kde jsi. Už pri zvukovej skúške pilne nacvičovali program a pri určitom rífe som mala dojem, že počujem anglických The doors – Riders on the storm.
Pesnička Kúpil som si Rhodos bola venovaná zosnulému hudobníkovi Jarovi Filipovi, pričom sa v nej aj jeho meno skloňovalo a členovia skupiny sto múch veľmi plynulo prešli do pesničky od Jara Filipa a spievali „Jatatídáda, jatatídáda“
Je potrebné spomenúť ich nevšedné texty s humorným podtónom, ktoré sú v slovenskej populárnej hudbe veľmi netradičné ako napríklad: „my sme generácia, čo nevie oddychovať“, „postavím ti dom, strom a dieťa prídu neskôr“ alebo „ženú sa do hory s velkými ruksakmi, malými prsiami“.
Dá sa povedať, že je to veselá partia ľudí s rôznorodými kombináciami, a nevšednými nápadmi, kde často využívajú aj zvuky zvierat, či prvky divadla.
Viac o histórií, vzniku názvu mi prezradil Juraj Haško, spevák skupiny, baliaci bohato vybavenú aparatúru do auta, no aj napriek svojej zanepráznenosti mi veľmi ochotne odpovedal na niekoľko mojich otázok:
Aké je zloženie vašej kapely?
Speváčka – Lenka Koštialová,
Gitara- Martin Novák,
Basová gitara – Miroslav Páv,
Bicie – Jano Fiala,
Hostia z Prešova:
Dychári: Matej Berčík a Pišta tkáč
A ja spevák Juraj Haško.“
Môžete mi prezradiť v krátkosti niečo z vašej histórie? Kedy ste vznikli?
„Vznikli sme v roku 2005, s rozpadom bývalej skupiny Too much, bola to tanečná skupina, ale my sme chceli pokračovať ďalej v slovenčine, tak sme si vymenili jedno písmenko na Sto múch a oni ostali Too much, je to slovná hračka, prešmyčka.
Máme sedem rokov, vydali sme tri albumy, ten tretí sa nahrával v košickom vydavateľstve v jeseni.“
Máte hudobné vzdelanie?
„Skoro všetci sme učitelia, mám prvý a druhý cyklus zušky v odbore klavír, ale študoval som hudobnú a matematiku, no ako učiteľ.“
Ja som v tých pesničkách našla rôzne vplyvy. Počula som tam Europe – The final condown, Dalibora jandu, je to improvizácia?
„Hej? Dalibora Jandu? Sa čudujem, som prekvapený, nie každý to pozná, ste prvá, čo vedela, že je to Janda, iní to vôbec nespoznali. Bavíme sa s tým, hráme sa, čo nás napadne.“
Máte nejaké hudobné vzory? Ak áno aké?
„Mám rád napríklad Buty, Andreja Šebana, či Deža Ursínyho, Jara Filipa“
Kto vymýšľa také netradičné texty?
„Máme ich aj od kamarátov, niečo nájdeme v zbierkách básni a niečo vymyslíme aj my.“
Aký máte najväčší úspech? Kam by ste to chceli ďalej dotiahnuť?
„Prvý album bol ocenený v štýle alternatíva v Aurelovi, v lete ideme do Ostravy, takže sa tešíme, a úspech je už len to, že sme vydržali sedem rokov a vydali tri albumy, to je najväčší úspech.“
Pevne verím, že takéto festivaly sa v našom meste ako budúcom dejisku kultúry budú konať častejšie a tým sa prehĺbi povedomie a hudobná vzdelanosť našich Košičanov, ktorí budú počúvať kvalitnú hudbu, ale hlavne spievať texty, ktorým aj oni rozumejú a nebudú musieť stále počúvať len zahraničnú, večne sa opakujúcu hudbu z rádií.