Sú nahrávky, ktoré počúvate a už dopredu viete, akým smerom sa budú uberať. „Ďěvčátko“ medzi ne rozhodne nepatrí. Prekračuje zaužívanú hranicu so striedaním slohy s gradovaním do refrénu. Jana Lota je pesničkárkou, ktorá si píše hudbu aj texty. Na aranžmány si však prizvala mnoho hostí. Až štyria ľudia si podelili aranžovanie a rukopis albumu je preto veľmi pestrý. Jana sa podieľala aranžérsky iba na dvoch skladbách. Texty si napísala sama, ale s tromi jej anglickými verziami jej prišiel pomôcť Vratislav Šlapák. Aj, keď má Jana slušnú angličtinu jej frázovanie v českom jazyku je predsa len prirodzenejšie a pôsobí naturálnejšie. K meditatívnej hudbe mi skrátka viac sadla česká diakritika. Prirovnanie k Lenke Dusilovej je na mieste, aj keď Dusilová vie viac rockovo pritvrdiť, kým Jana má rozpínavejšie aranžmány tiahnuce skôr k ezoterickému chápaniu. Skladby idú lineárnym spôsobom, rozvíjajú sa a nekončia v refréne, ktorý často ani nepostrehnete. Občas idú aranžmány na džezové rozhranie. Občas sa vyskytne zámerné porušovanie pravidelného rytmu.
Jana robí hlasové eskapády. Niekedy sa jej hlas točí, ako špirála, inokedy pokojne meditatívne rozohráva tóny, ktoré končia vo výškach. A jedinou hláskou ich ukočíruje do pokoja. Nahrávka má výborný a veľmi čistý zvuk. Nápaditý fascinujúci booklet vyrobili zrakovo a rečovo postihnuté deti a album vychádza v špeciálnych edíciách.
